Emočná inteligencia je jedinečná schopnosť, ktorá nám dovoľuje rozumieť vlastným emóciám a súčasne chápať a rešpektovať pocity ľudí okolo nás. Napriek tomu, že emočná inteligencia sa na prvý pohľad definuje pomerne ťažko, v každodennom živote zohráva nesmierne dôležitú úlohu. Vplyv emočnej inteligencie nájdeme takmer v každej oblasti nášho fungovania – od medziľudských vzťahov až po to, ako zvládame stres, konflikty či náročné situácie.
Ľudia s vysokou emočnou inteligenciou dokážu rozoznať, čo prežívajú oni sami, a rovnako pochopiť, čím prechádzajú ostatní. Vedia si uvedomiť, prečo zareagovali určitým spôsobom, a taktiež jasne opísať, čo cítia – namiesto všeobecnej vety „Mám sa dobre“ pokojne povedia, že sú v danej chvíli radostní, odhodlaní alebo plní nadšenia. Sú presvedčení, že bez toho, aby sa učili a menili, sa nedokážu posúvať vpred.
Ak má však niekto emočnú inteligenciu na nižšej úrovni, môže sa to rýchlo prejaviť v každodenných rozhovoroch. Výstižnými varovnými signálmi sú konkrétne frázy, ktoré takýto človek vyslovuje. Tu je päť z nich, na ktoré sa oplatí dávať pozor – ak ich počujete často, s najväčšou pravdepodobnosťou máte do činenia s niekým, kto sa príliš nevyzná v (svojich ani cudzích) emóciách.
1. „Tvoje pocity a správanie sú proste iracionálne.“
Ak vám niekto povie niečo v zmysle, že vaše emócie sú „nezmyselné“ či „preháňate“, svedčí to o tom, že daný človek vôbec nemá záujem porozumieť vášmu prežívaniu. Namiesto toho, aby sa spýtal, čo cítite a prečo, jednoducho odmieta vašu perspektívu. Emočne inteligentný človek by radšej viedol konštruktívnu diskusiu a snažil sa pochopiť, kde sa berú vaše pocity a aké okolnosti k nim vedú.
2. „Som taký, aký som, a nedokážem sa zmeniť.“
Život je predsa neustála zmena – vyvíjame sa, učíme sa z nových skúseností a rastieme vo svojich vedomostiach i schopnostiach. Ak teda niekto vyhlási, že on už je „hotový výrobok“ a nemožno od neho čakať akýkoľvek posun, je to jasná známka nízkej emočnej inteligencie. Taký človek si neuvedomuje, že práve ochota pracovať na sebe je kľúčom nielen k lepším vzťahom, ale aj k spokojnosti so sebou samým.
3. „Vôbec ma nezaujíma, ako sa cítiš.“
Tretia fráza, ktorá bije do očí (a uší), je doslova popretím empatie. Schopnosť vcítiť sa do pocitov iných ľudí – či už sú to radosť, smútok, strach alebo hnev – je jednou z nosných čŕt vysokej emočnej inteligencie. Ak však niekto otvorene dáva najavo, že vaše pocity mu sú ľahostajné, svedčí to o tom, že naozaj postráda empatiu a nevidí dôvod, prečo by sa mal usilovať pochopiť druhých.
4. „Nedokážem ti odpustiť.“
Ďalším znakom nízkej emočnej inteligencie je neochota uznať, že chybovať je úplne prirodzená súčasť bytia. Kto nedokáže odpustiť, spravidla popiera, že každý z nás môže spraviť nesprávne rozhodnutie, a to dokonca i niekto nám veľmi blízky. Emočne vyzretý človek chápe, že ľudia robia chyby a že proces odpustenia je nevyhnutný pre vnútorný pokoj i prehlbovanie vzťahov. Tvrdenie „Nemôžem ti odpustiť“ signalizuje rigidný postoj a neschopnosť prijať prirodzené zlyhania.
5. „Moje správanie je vždy správne.“
Poslednou frázou, ktorá dokáže veľmi rýchlo prezradiť niekoho nízku emočnú inteligenciu, je sebavedomé vyhlásenie, že osoba nikdy v živote nespravila žiadnu chybu. Znamená to, že nechce pripustiť, že by vo svojich činoch, reakciách či rozhodnutiach mohla zlyhať. Vysoko emočne inteligentní ľudia však pravidelne uplatňujú sebareflexiu, zamýšľajú sa nad svojím konaním a snažia sa porozumieť, v čom sa môžu zlepšiť. Človek s nízkou emočnou inteligenciou naopak rád presúva vinu na iných a len málokedy si prizná vlastné pochybenia.
Zhrnutie a dôležitosť emočnej inteligencie
Ľudia s nízkou emočnou inteligenciou často využívajú vyššie uvedené vyjadrenia, pretože nemajú motiváciu, alebo dokonca nedokážu, vnímať a rozpoznávať emócie u seba či u iných. Takto sa pripravujú o možnosť hlbších a uspokojivejších vzťahov, pretože konštruktívna komunikácia a vzájomné porozumenie sú pre fungujúce vzťahy zásadné.
Emočná inteligencia sa dá však rozvíjať, či už prostredníctvom rozhovorov s priateľmi, písania si denníka, psychohygieny alebo aj terapie. Schopnosť uznať vlastné chyby, prijať pocity druhých a hľadať spôsoby, ako sa vysporiadať s konfliktmi pokojne a empaticky, je cenná nielen pre jednotlivca, ale aj pre kolektív, v ktorom sa pohybuje.
Ak si u niekoho všimnete jednu z týchto varovných fráz, prípadne dokonca všetky, môže to signalizovať, že jeho emočná inteligencia sa stále vyvíja a má pred sebou dlhú cestu. Kľúčom k zmene však nemusí byť kritika, ale trpezlivá komunikácia a schopnosť ponúknuť mu priestor, aby aj on mohol odkryť hlbšie vrstvy svojich emócií a naučiť sa, ako s nimi vhodne pracovať.
