Najnovší výskum, v ktorom vedci analyzovali tisíce MRI snímok ľudí od narodenia až do vysokého veku, ukázal, že vývoj mozgu neprebieha plynulo, ako sa dlho predpokladalo. Naopak, existujú štyri vekové zlomové body, pri ktorých sa vzorce prepojení medzi jednotlivými oblasťami mozgu najvýraznejšie menia. Výsledkom je mapa piatich etáp fungovania mozgu počas života.
Tieto zmeny nie sú o skúsenostiach, ale o tom, ako je mozog fyzicky organizovaný a prepojený.
1. Obdobie rýchleho vývoja (do približne 9 rokov)
V detstve prebieha najintenzívnejší rast mozgových spojení. Mozog vytvára obrovské množstvo synapsií, čo sa prejavuje vysokou schopnosťou učiť sa a prispôsobovať.
Do veku okolo 9 rokov vedci pozorovali, že štruktúra mozgových sietí prechádza prvým veľkým preusporiadaním. Ide o prirodzený prechod od „nadprodukcie spojení“ k ich postupnému zefektívňovaniu.
2. Reorganizácia v adolescencii a mladosti (približne 9–32 rokov)
Toto dlhé obdobie je charakteristické tým, že mozog postupne odstraňuje slabé a nepotrebné spojenia a posilňuje tie, ktoré sú funkčné. Tento proces sa nazýva synaptické prerezávanie.
Vedci zistili, že až okolo 32. roku života mozog dosiahne stabilnejšie usporiadanie. Znamená to, že jeho štruktúra aj spôsob prepojenia regiónov sa ustália na úroveň typickú pre dospelého človeka.
3. Stabilná dospelosť (približne 32–66 rokov)
V tomto období je mozog najviac „ustálený“. Prebiehajú v ňom najefektívnejšie prepojenia, ktoré využívame pri riešení problémov, plánovaní či rozhodovaní.
Vedci však pozorujú aj prvé jemné známky starnutia mozgu, najmä postupné znižovanie efektivity niektorých spojení. Nejde o poruchu, ale o úplne prirodzený jav.
4. Začiatok staršieho veku (približne 66–83 rokov)
Po 66. roku sa v mozgu objavuje druhý výraznejší zlom. Zmeny sa týkajú najmä:
- znižovania hustoty bielej hmoty
- úbytku niektorých spojení
- zhoršenia rýchlosti spracovania informácií
Napriek tomu mozog stále dokáže dobre fungovať, len si viac pomáha stratégiami a skúsenosťami, ktoré človek získal počas života.
5. Pokročilé starnutie (83+ rokov)
Tretí veľký zlom nastáva po 83. roku života. Štruktúra mozgových sietí sa opäť mení a mozog sa viac opiera o kľúčové, najsilnejšie zachované prepojenia.
Toto obdobie je spojené so zvýšeným rizikom neurodegeneratívnych ochorení, no zároveň je vedecky potvrdené, že mozog zostáva plastický aj v tomto veku. Stále reaguje na podnety a tréning.
Čo tieto zmeny znamenajú v praxi?
- Mozog sa vyvíja nerovnomerne — niektoré obdobia sú stabilné, iné veľmi dynamické.
- Najväčšia reorganizácia prebieha v detstve, dospievaní a mladosti.
- Dospelý mozog dozrieva neskôr, ako sme si mysleli — približne až okolo 32 rokov.
- Starnutie mozgu prebieha v dvoch fázach — okolo 66 a 83 rokov.
- Zmeny sú priemerné hodnoty, takže každý človek môže mať individuálne tempo.
