Pamätáte si ešte 70. roky minulého storočia? Či ste ich zažili ako deti alebo už ako dospelí, pravdepodobne vám v pamäti utkveli charakteristické chute a vône socialistických cukrární. Vtedy sa zákusky nevyrábali podľa nálady cukrárov – naopak, ich chuť, veľkosť, vzhľad a dokonca aj výzdobu určovali prísne štátne normy. Nezáležalo na tom, či ste zákusok kupovali v Bratislave, v Košiciach alebo v malom mestečku kdesi na strednom Slovensku – chutil vždy rovnako dobre a spoľahlivo.
Ktoré tri dezerty boli v tých časoch skutočnými hviezdami slovenských cukrární a prečo na ne mnohí dodnes s nostalgiou spomíname?
1. Veterník – nadčasová klasika s dvoma lahodnými krémami
Veterník v minulosti predstavoval sladký symbol výnimočných dní. I keď bol k dispozícii celoročne, predsa len bol vnímaný ako dezert, ktorý sme si dopriali skôr na rodinných oslavách alebo pri špeciálnych príležitostiach. Na jeho dokonalosť totiž nestačili len jednoduché ingrediencie, ale aj náročnejšia cukrárska zručnosť. V domácnostiach sa mu preto zväčša vyhýbali a radšej si zašli po hotový do cukrárne.
Základom bol dokonale upečený veterníkový „klobúčik“ z odpaľovaného cesta, ktoré muselo byť ľahké ako obláčik, ale zároveň dostatočne pevné, aby unieslo bohatú nádielku krému. Ten sa vždy skladal z dvoch častí – lahodného vanilkového a hustého, výrazne karamelového. Vrchol zákusku korunovala chrumkavá karamelová poleva, ktorá príjemne pukala pri každom dotyku lyžičky či vidličky.
V socialistických cukrárňach nebolo miesto na improvizácie – práve jednotná receptúra zabezpečila, že veterník bol vždy zárukou kvality a spoľahlivého gurmánskeho zážitku.
2. Punčový rez – farebná sladkosť nasiaknutá rumom
Kto by nepoznal legendárny punčový rez, zákusok výrazných farieb a ešte výraznejšej chuti? Aj keď dnešné punčáky nájdeme prakticky všade, v sedemdesiatych rokoch bol tento zákusok doslova sladkou celebritou každej cukrárne.
Punčák pozostával z piškótových plátov, ktoré sa štedro nasýtili výraznou rumovou zmesou v kombinácii s citrónovou šťavou a džemom. Práve táto zmes premenila obyčajný piškótový koláč na vláčnu delikatesu, ktorú dokonale zavŕšila sladká, ružovkastá cukrová poleva. Každý kúsok bol navyše nevyhnutne zdobený chaotickým „počmáraním“ tmavou čokoládou, čo sa dodnes považuje za poznávací znak poctivého socialistického punčáku.
Práve tento dezert patril k tým, ktoré síce neboli príliš elegantné, no zato chuťovo nezabudnuteľné. Silná rumová aróma a sladká vláčnosť spôsobovali, že jeden kúsok nikdy nestačil.
3. Laskonka – jednoduchá elegancia a dokonalá krehkosť
Na prvý pohľad veľmi jednoduchý a nenápadný zákusok, no na jazyku hotový poklad. Presne tak by sme mohli charakterizovať socialistickú laskonku. Dve krehké, oválne „škrupinky“, z ktorých každá bola upečená z bielkového snehu zmiešaného s jemne mletými orechmi, spájala vrstva jemného maslového krému s príchuťou kávy.
Príťažlivosť laskonky spočívala v dokonale vyváženej kombinácii chutí a textúr – krehká oriešková časť sa pri prvom dotyku jemne rozpadala v ústach a hneď na to prišla na rad jemná, sladká krémová náplň. Navyše, v porovnaní s ostatnými zákuskami mala laskonka nezvyčajne dlhú trvanlivosť, čo ju robilo ideálnym zákuskom na cesty alebo domov ako darček z cukrárne.
Poctivosť, ktorá sa už nevráti?
Staršia generácia si často povzdychne, že socialistické zákusky boli poctivejšie ako tie dnešné. A treba uznať, že majú pravdu – v tej dobe totiž cukrári nepoužívali umelé tuky, náhrady a o emulgátoroch či rastlinných šľahačkách sa im ani nesnívalo. Všetky zákusky boli jednoducho poctivé, poctivo mastné, sladké a voňavé.
Navyše v čase, keď návšteva cukrárne nebola každodennou záležitosťou, predstavoval každý zákusok malý sviatok, ktorý sa do spomienok vryl ešte silnejšie.
Tradícia, ktorá prežila dodnes
Hoci dnes cukrárske vitríny ponúkajú nekonečné množstvo luxusných tort, dizajnových cupcakeov a trendových koláčov, tradičné socialistické zákusky sú stále s nami. Možno trochu nenápadne, niekde v rohu vitríny, no stále sú tu.
Sú to zákusky, ktoré prekonávajú generácie – a stále nám pripomínajú obdobie, keď život plynul o trochu pomalšie a sladkosti sme si užívali bez výčitiek svedomia.
