Lietajú z kvetu na kvet ako poslíčkovia lásky. A nielen ovocné stromy a kríky čakajú na ich návštevu…
Sladká úroda vzniká za bzukotu včiel a čmeliakov. Čerešne, višne, hrušky, marhule, jablone a slivky očakávajú návštevu svojich opeľovačov. Na prenos peľu z kvetu na kvet závisí aj úroda jahôd, malín, cukiet, tekvíc, melónov, baklažánov, čiastočne aj paprík, paradajok a ďalšej plodovej zeleniny. A ak si prajete získať vlastné osivo brokolice, kalerábu, kelu, kapusty, čakanky, okrúhlice, pažítky, petržlenu, póru či mrkvy, bez opelených kvetov to tiež nepôjde.
Milostné listy
Rastliny vedia tvoriť kópie seba samého, a to ľahko a rýchlo – výhonkami, dcérskymi rastlinami, hľuzami, cibuľkami. Pohlavné rozmnožovanie je zložitejšie, prečo sa do neho vôbec púšťať? Posilní šance na prežitie druhu. Dá vzniknúť rozmanitejšiemu potomstvu, ktoré sa lepšie prispôsobí prípadným zmenám. Lenže rastliny zvolili usadený spôsob života a nemôžu prísť jedna za druhou, aby spolu strávili noc. Peľ, teda svoje pohlavné bunky, si navzájom preto posielajú na diaľku. Vetrosnubné rastliny ho zveria vetru a spoliehajú sa na náhodu a ohromné množstvo peľu. Spolupráca s hmyzom, a menej často aj s vtákmi či cicavcami, je však efektívnejšia. Zatiaľ čo si opeľovač pochutnáva na sladkom nektáre, tyčinky kvetu ho poprášia peľom, ktorý potom na svojom tele prenesie na ďalšieho. Kvety svojich poslíčkov lákajú farbou i vôňou, a vďaka tomu sa z ich krásy môžeme tešiť aj my ľudia. Mnohé odtiene a kresby však zostávajú ľudskému oku skryté, pretože nevníma odraz UV žiarenia, zatiaľ čo podivuhodne zložité hmyzie oko áno.
Kto opelí záhradu?
S opeľovaním pomáhajú aj motýle, občas aj chrobáky a muchy. Avšak hlavnú trojicu, ktorá sa stará o vašu úrodu, tvoria včely medonosné, samotárky a čmeliaky.
Jediná včela medonosná môže za deň navštíviť až 30-tisíc kvetov. Jedno včelstvo ich denne opelí milióny. Navyše jedna zberačka nektáru a peľu, takzvaná lietavka, navštevuje prednostne jeden typ kvetov, teda jeden druh rastliny, čo z nej robí dokonalého opeľovača. Má mimoriadnu pamäť na farby, tvary, vzorce a vône. Aj pre ňu je špecializácia výhodná – v kvete, ktorý pozná, sa dostane k sladkej odmene okamžite. A potom kvet označí látkou, ktorá ostatným oznámi – práve vypité.
Látka časom vyprchá, a do tej doby kvet zásobu nektáru obnoví. Okrem sladkej tekutiny si na zadných nohách odnáša zásobu peľu vo forme úhľadných balíčkov – rúškov. Niektoré včely sa špecializujú na prenášanie nektáru a v rozšírenom pažeráku, takzvanom mednom vačku, unesú nálož s polovicou vlastnej váhy. V plástkach domovského úľa ho uloží ako potravu pre larvy aj zásobu pre celé spoločenstvo. A trochu musia zjesť aj samy, aby mali energiu na celodenné lietanie.
Všímaví pestovatelia vedia, že vďaka prítomnosti úľov v susedstve majú vyššiu úrodu. Kvôli opelenej záhrade sa však do chovu včiel púšťať nemusíte. Okrem domestikovanej včely medonosnej u nás žijú desiatky ďalších druhov včiel, len nenápadne a skryto, väčšinou samotársky – preto im hovoríme včielky samotárky. Pre prírodu aj záhrady sú nesmierne dôležité a bohužiaľ ich stále ubúda.
Netvorí spoločenstvo, každá samička po oplodnení nakladie vajíčka do pripravených dutín, opatrí ich zásobou medu a peľu a skrýšu zaviečkuje kúsky lístia či hlinou. Larva sa po vyliahnutí živí zásobami, potom sa zakuklí a z hniezda vylezie nová včela samotárka. A práve s ubytovaním potomstva samotárkam môžete pomôcť, ak na záhrade vytvoríte takzvané hmyzie hotely. Poslúžia vodorovné otvory vyvŕtané v dreve – aspoň 10 cm dlhé, s pol až centimetrovým priemerom.
Čmeliaci
Samotárky budú vašej záhrade vernejšie ako včely medonosné. A pracujú aj za chladného počasia, rovnako ako ďalší úžasní pomocníci – čmeliaky. Aj týchto milých bzučiakov žije v prírode mnoho druhov, bohužiaľ sú takmer všetky ohrozené a čmeliakov ubúda. Útočiskom sa im môže stať záhrada. Samičky svoje malé kolónie zakladajú v dutinách, často pod zemou. Môžete im prichystať aj špeciálne úľky. Čmeliaci dokážu pozoruhodne vzdorovať chladnému počasiu, niekedy však samičku skorý jarný výlet dovedie k úplnému vyčerpaniu, to keď včas nenájde potravu. Ak ju zbadáte, ako lezie po zemi a nedokáže ani vzlietnuť, môžete jej veľmi jednoducho pomôcť – položiť k nej lyžičku medu rozmiešanú v troške vody, napríklad na nízkom viečku.
Dôležité je pre čmeliakov aj prezimovanie. Na sklonku leta sa v čmeliacom hniezde vyliahnu nové plodné samičky. Samčekovia, ktorí ich oplodnia, na jeseň zahynú, práve tak ako robotníčka. Budúce matky rodu musia nájsť úkryt a prečkať v ňom zimu, aby budúcu jar založili novú kolóniu. Ak v kúte záhrady ponecháte trochu starej trávy a kôpku dreva a lístia, pod ktorou je kyprá pôda, pomôžete im. Tiež suchý kvetinový múrik, ktorý má v základoch zeminu s trúchnivým drevom, čmeliakov láka – na založenie rodiny i prečkanie zimy.
Prestretý stôl
Aby opeľovali ovocné stromy, potrebujú pomocníci na oplátku dostatok potravy aj mimo tohto obdobia hojnosti. A záhrada, ktorá teší ich, prinesie radosť aj vám, lebo pokvitne od jari do jesene. Kvety, ktoré poskytujú hojnosť nektáru, obvykle hýria farbami a vôňami. Pozor však na niektoré plnokveté variety, ktoré peľ ani nektár neposkytujú.
Skúpe bývajú predovšetkým začiatkom a koncom sezóny. Včas zjari pomôžu cibuľoviny, na jeseň astry, georgíny s jednoduchými úbormi, echinacea, ale aj letničky kvitnúce často až do mrazu. Výdatným zdrojom potravy sú púpavy, zvončeky, margaréty a ďalšie pôvabné lúčne kvety, ale aj všetky kvitnúce aromatické bylinky. Z náhrady kúska trávnika lúkou alebo pôdopokryvnou materinou dúškou, zbehovcom či popencom majú prospech všetci – záhradníci majú menej práce a krajšiu záhradu, včely a čmeliaky potravu.
V máji môžete siať aj sadiť letničky aj trvalky, ktoré budú pomáhať už túto sezónu. K dostaniu sú aj osevné zmesi letničiek alebo kvetinových lúk priamo pre opeľovače. Rovnako mnohé dreviny im poskytujú potravu, a to nielen ovocné stromy a kríky. Napríklad z ruží sú to pôvodné botanické druhy a variety s jednoduchými kvetmi. Väčšina nektarodárnych kvetov sýti všetky bez rozdielu, ale nájdu sa výnimky. Napríklad náprstníky lákajú čmeliakov už z ďaleka. Zatiaľ čo pre včely je ich peľ jedovatý a rastline sa vyhýbajú, čmeliakom náramne prospievajú.
Včelársky významné dreviny
Popínavá akébie päťpočetná, aktídia význačná čiže kivi, bez hroznatý, bobkovišeň lekárska, bršlen európsky, brečtan popínavý, čimišník obyčajný, drezovec trojtrnný, drieň obyčajný, dráč obyčajný, hloh obyčajný, hlošina úzkolistá a trubačovitá, kdoloň obyčajný, dulovec japonský, klokoč sperený, klokvieca krásna, komula Dávidova, krušina jelšová, krehokvetec žltý, krídlatec trojlistý, lipa srdcovitá aj veľkolistá, lúbinec päťlistý, lykovec krovitý, orechokrídlec clandonenský, pamielnik biely, plamienok plotný, ruža svraskalá a šípková, skalník rozprestretý, stremcha hroznovitá, drieň krvavý, magnólia, šípkovec záguľovitý, tamariška francúzska, tavoľník, trnka obyčajná, trojpuk vrúbkovaný, vejgela kvetnatá, vejgela zákula japonská, zimolez otáčavý, zmarilka kanadská alebo žanovec mechúrnik
Včelársky významné byliny
Pakost, kamzičník, kokoška, komonica, koniklec, konopica, kopyšník, koriander, kosatec, kostihoj, kozinec, valeriána, krtičník, vrbica, levanduľa, kapucínka, ľalia, pyštek, lomikameň, mačka, majoránka, mak, mäta, sedmokráska, slez, slncovka, slnečnica, smolnička, srdcovník, zväzenka, pupenec, šalvia, šanta, talovín, tarica, topoľovka, tremdava, ľubovník, túžobník, úročník , violka, vrbovka, yzop, zbehovec, zlatobyľ alebo zvonček
Ako im ešte pomôcť?
V teplých dňoch sa včely aj čmeliaky potrebujú napiť. Na bezpečné uhasenie smädu im poslúži plytké napájadlo, plochá miska s trochou vody, ktorá nemá hladké okraje, alebo plytká priehlbina v drsnom kamení.
Nie všetky pesticídy opeľovačom nutne ublížia, záleží na druhu a spôsobe použitia. Pokiaľ sa však ich používaniu vystriháte, bude prostredie bezpečné stopercentne, a to nielen pre hmyz. Úrodu môže ochrániť prevencia, podpora prirodzených nepriateľov škodcov, ekologicky nezávadné preparáty a prostriedky biologickej ochrany – napríklad symbiotické huby, priateľské baktérie
Nebezpečné žihadlá?
Pokiaľ trpíte alergiou na včelie bodnutie, je pochopiteľné, že sa včiel obávate. O to cennejšie sú pre vás samotárky a čmeliaky, ktorí svoje žihadlá takmer nepoužívajú. Na mieste je tiež alergénová imunoterapia, ktorá vás nebezpečnej precitlivenosti na včelí jed postupne zbaví, a samozrejme treba mať po ruke príslušné lieky. Hoci to nie je ľahké, snažte sa zachovať pokoj – rýchle mávnutie ruky hmyz nevidí rozmazane ako my, ale úplne ostro. A ruku považuje za útočiaceho nepriateľa, ktorého treba bodnúť, aj za cenu straty vlastného života.
