Demencia patrí medzi najväčšie zdravotné obavy súčasnej starnúcej populácie. Vedci preto neustále skúmajú nielen možnosti liečby, ale aj spôsoby, ako znížiť pravdepodobnosť vzniku ochorenia. Medzi najčastejšie odporúčané preventívne opatrenia patrí pravidelná fyzická aktivita.
Najnovšie výskumy naznačujú, že pohyb môže mať výrazný ochranný účinok na mozog, pričom mimoriadne dôležitá je najmä aktivita v strednom a vyššom veku. Neznamená to však, že športovanie v mladosti nemá význam. Odborníci upozorňujú, že fyzická aktivita počas celého života prospieva zdraviu, len ochranný efekt proti demencii sa v niektorých štúdiách ukázal výraznejšie práve u starších ľudí.
Pohyb prospieva mozgu viacerými spôsobmi
S pribúdajúcim vekom dochádza v mozgu k prirodzeným zmenám. Niektoré kognitívne funkcie sa môžu postupne spomaľovať, regenerácia nervových buniek je menej efektívna a mozog býva citlivejší na poškodenie.
Pravidelný pohyb však podľa odborníkov podporuje viacero procesov, ktoré môžu pomáhať udržiavať mozog v lepšej kondícii. Fyzická aktivita:
- zlepšuje prekrvenie mozgu
- podporuje vznik nových nervových spojení
- pomáha regulovať zápalové procesy v tele
- podporuje zdravie srdca a ciev
- môže pozitívne vplývať na pamäť, pozornosť a psychickú pohodu
Vedci zároveň upozorňujú, že fyzická aktivita neprináša absolútnu ochranu pred demenciou. Riziko ovplyvňuje viacero faktorov vrátane genetiky, vysokého krvného tlaku, cukrovky, fajčenia, kvality spánku či sociálnej izolácie.
Výskum sledoval ľudí rôzneho veku
Na túto tému upozornila aj štúdia publikovaná v roku 2025, do ktorej bolo zapojených:
- 1526 mladých dospelých
- 1943 ľudí v strednom veku
- 855 seniorov
Výsledky ukázali, že vyššia úroveň fyzickej aktivity v strednom a vyššom veku súvisela s nižším rizikom vzniku demencie v neskoršom období života.
U najaktívnejších účastníkov:
- v strednom veku bolo riziko nižšie približne o 41 percent
- vo vyššom veku približne o 45 percent
v porovnaní s najmenej aktívnymi ľuďmi.
Vedci zároveň upozornili, že fyzická aktivita v mladosti v tejto konkrétnej štúdii nevykazovala rovnako výraznú súvislosť s nižším rizikom demencie. To však neznamená, že športovanie v mladom veku je zbytočné. Pravidelný pohyb počas mladosti totiž významne znižuje riziko obezity, cukrovky, vysokého tlaku a srdcovo-cievnych ochorení, ktoré môžu mať na zdravie mozgu v neskoršom veku nepriamy vplyv.
Dôležitá je pravidelnosť, nie vrcholový šport
Odborníci sa zhodujú, že pre zdravie mozgu nie je nevyhnutný vrcholový šport ani extrémne výkony. Väčší význam má pravidelný pohyb, ktorý človek dokáže dlhodobo zaradiť do svojho života.
Za prospešné sa považuje napríklad:
- svižná chôdza
- bicyklovanie
- plávanie
- turistika
- tanec
- cvičenie na posilnenie svalov a stability
Podľa odporúčaní zdravotníckych organizácií by dospelí mali absolvovať približne:
- 150 až 300 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne
- alebo 75 až 150 minút intenzívnejšieho pohybu
Význam môže mať aj obyčajná pravidelná chôdza, najmä ak človek doteraz viedol prevažne sedavý spôsob života.
Začať sa oplatí aj vo vyššom veku
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že pozitívny efekt pohybu sa môže prejaviť aj vtedy, ak človek začne byť aktívny až v neskoršom veku. Mozog totiž reaguje na pohyb počas celého života.
Aj mierne zvýšenie aktivity môže priniesť zdravotné benefity oproti úplne sedavému životnému štýlu. Najdôležitejšia je pravidelnosť a dlhodobosť, nie dokonalý športový výkon.
Hoci pohyb nedokáže demencii vždy zabrániť, podľa súčasných poznatkov patrí medzi najúčinnejšie prirodzené spôsoby, ako podporiť zdravie mozgu a zlepšiť kvalitu života vo vyššom veku.
