Občas sa to stane každému. Nemôžete nájsť kľúče, zabudnete, prečo ste vošli do miestnosti, alebo si neviete spomenúť na meno človeka, ktorého poznáte už roky. U starších ľudí takéto situácie často vyvolávajú obavy, že ide o prvé príznaky demencie. Odborníci však upozorňujú, že za podobnými problémami nemusí byť vždy neurodegeneratívne ochorenie.
Na fungovanie pamäte vplýva množstvo faktorov vrátane kvality spánku, psychického zdravia, fyzickej kondície, užívaných liekov či dlhodobého stresu. Práve chronický stres patrí medzi faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať pozornosť, schopnosť sústrediť sa a vybavovanie si informácií.
Stres a pamäť spolu úzko súvisia
Keď človek prežíva náročnú situáciu, organizmus reaguje aktiváciou stresovej odpovede. Súčasťou tohto procesu je zvýšené uvoľňovanie hormónov, medzi ktoré patrí aj kortizol. Krátkodobo ide o prirodzenú a užitočnú reakciu, ktorá pomáha telu zvládnuť záťaž.
Ak však stres pretrváva dlhé týždne alebo mesiace, môže sa začať prejavovať na psychickom aj fyzickom zdraví. Výskumy naznačujú, že dlhodobé vystavenie zvýšeným hladinám stresových hormónov môže nepriaznivo ovplyvňovať oblasti mozgu podieľajúce sa na učení a pamäti, vrátane hipokampu. Vedci zároveň upozorňujú, že tento vzťah je zložitý a individuálny a nemožno tvrdiť, že stres automaticky spôsobuje trvalé poškodenie mozgu.
Mnohí ľudia pod dlhodobým tlakom opisujú takzvanú mentálnu hmlu. Ide o stav, pri ktorom majú problémy so sústredením, spracovaním nových informácií alebo vybavovaním si detailov. Takéto ťažkosti môžu pôsobiť podobne ako poruchy pamäte, hoci ich príčina je odlišná.
Nie každá zábudlivosť je príznakom demencie
S pribúdajúcim vekom sa môžu objaviť mierne zmeny v rýchlosti spracovania informácií alebo vo vybavovaní si niektorých údajov. To však samo osebe neznamená rozvoj demencie.
Za problémy s pamäťou môžu byť zodpovedné aj iné faktory:
- chronický stres
- úzkosť alebo depresia
- nedostatok kvalitného spánku
- niektoré lieky
- nedostatok vitamínov
- ochorenia štítnej žľazy
- nadmerná konzumácia alkoholu
- celkové vyčerpanie organizmu
Práve preto odborníci odporúčajú nevyvodzovať závery na základe jednotlivých epizód zábudlivosti.
Psychická záťaž sa netýka len pracujúcich ľudí
Stres si mnohí spájajú najmä s pracovným prostredím, no psychické zaťaženie sa nevyhýba ani seniorom. Vyšší vek často prináša životné situácie, ktoré môžu predstavovať významnú emocionálnu záťaž.
Môže ísť napríklad o odchod do dôchodku, zmeny v sociálnych kontaktoch, zdravotné problémy, obavy o vlastnú budúcnosť alebo stratu blízkeho človeka. Takéto udalosti môžu ovplyvniť psychickú pohodu a následne aj kognitívne funkcie.
Niektorí odborníci upozorňujú aj na negatívny vplyv sociálnej izolácie. Výskumy naznačujú, že osamelosť a nedostatok sociálnych kontaktov môžu byť spojené s vyšším rizikom poklesu kognitívnych schopností, hoci presná miera tohto rizika sa medzi jednotlivými štúdiami líši.
Čo môže pomôcť mozgu?
Neexistuje univerzálny spôsob, ako úplne zabrániť problémom s pamäťou, no viaceré návyky môžu podporovať zdravé fungovanie mozgu.
Medzi najčastejšie odporúčania odborníkov patria:
- pravidelný pohyb primeraný zdravotnému stavu
- dostatok kvalitného spánku
- vyvážená strava
- udržiavanie sociálnych kontaktov
- mentálna aktivita a učenie sa nových vecí
- zvládanie stresu prostredníctvom relaxačných techník alebo záľub
Aj pravidelná chôdza na čerstvom vzduchu môže prispieť k lepšej psychickej pohode a zníženiu stresu.
Kedy je vhodné vyhľadať lekára?
Občasná zábudlivosť je bežnou súčasťou života a sama osebe nemusí signalizovať vážny zdravotný problém. Ak sa však ťažkosti s pamäťou zhoršujú alebo začínajú ovplyvňovať každodenné fungovanie, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
Pozornosť by mali vzbudiť najmä situácie, keď človek:
- opakovane zabúda dôležité informácie
- má problémy orientovať sa na známom mieste
- nezvláda činnosti, ktoré predtým vykonával bez problémov
- má ťažkosti s hospodárením s financiami
- zabúda užívať lieky alebo ich užíva nesprávne
- pociťuje výrazné zmeny správania alebo osobnosti
Včasné vyšetrenie môže pomôcť odhaliť príčinu problémov a v prípade potreby začať vhodnú liečbu.
Dôležité je sledovať celkový obraz
Ak si občas neviete spomenúť, kam ste odložili kľúče alebo okuliare, nemusí to automaticky znamenať vážne ochorenie mozgu. Na pamäť vplýva množstvo okolností a dlhodobý stres patrí medzi faktory, ktoré môžu jej fungovanie dočasne zhoršiť.
Odborníci preto odporúčajú venovať pozornosť nielen fyzickému zdraviu, ale aj psychickej pohode. Dostatočný odpočinok, kvalitný spánok, pohyb a pravidelný kontakt s blízkymi môžu pomôcť udržiavať mozog v dobrej kondícii aj vo vyššom veku.
