Fyzická aktivita patrí medzi najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu. Už dlhšie je známe, že pravidelný pohyb zlepšuje pamäť, podporuje sústredenie a pomáha udržiavať mentálnu sviežosť aj vo vyššom veku. Najnovšie vedecké poznatky však naznačujú, že za týmto efektom sa skrýva ešte komplexnejší mechanizmus, než sa pôvodne predpokladalo.
Výskumníci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu publikovali v prestížnom časopise štúdiu, ktorá ukazuje nové prepojenie medzi pohybom, pečeňou a mozgom. Ich zistenia prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako môže fyzická aktivita ovplyvňovať procesy spojené so starnutím mozgu.
Kľúčová úloha enzýmu GPLD1
Vedci sa zamerali na enzým s názvom GPLD1, ktorý vzniká v pečeni. Zistili, že jeho hladina sa zvyšuje pri pravidelnej fyzickej aktivite – aspoň v prípade experimentov na zvieratách.
Tento enzým následne vstupuje do krvného obehu a ovplyvňuje procesy súvisiace s ochranou mozgu. Ide o relatívne nový objav, ktorý pomáha lepšie pochopiť, prečo má pohyb pozitívny vplyv na kognitívne funkcie.
Dôležité však je zdôrazniť, že väčšina detailných mechanizmov bola zatiaľ skúmaná najmä na laboratórnych myšiach. Prenos týchto výsledkov na človeka je predmetom ďalšieho výskumu.
Ochranná bariéra mozgu sa vekom oslabuje
Mozog je chránený takzvanou hematoencefalickou bariérou – špecifickou štruktúrou, ktorá reguluje, čo sa dostane z krvi do mozgového tkaniva. Táto bariéra prepúšťa dôležité látky, ako sú živiny a kyslík, a zároveň bráni prenikaniu toxínov či patogénov.
S pribúdajúcim vekom však jej funkcia postupne slabne. Môže sa stať priepustnejšou, čo zvyšuje riziko prenikania škodlivých látok do mozgu. Tento proces je spojený so zápalovými reakciami a poškodzovaním nervových buniek, čo môže prispievať k zhoršovaniu pamäti a ďalších kognitívnych schopností.
Čo ukázali experimenty na zvieratách
V rámci výskumu vedci sledovali myši, ktoré mali možnosť pravidelne behať v kolese. U týchto aktívnych jedincov zaznamenali vyššie hladiny enzýmu GPLD1 v pečeni.
Následne skúmali, čo sa stane, ak sa hladina tohto enzýmu umelo zvýši u starších myší, ktoré sa nepohybovali. Výsledky naznačili zlepšenie niektorých pamäťových funkcií.
Zároveň sa ukázalo, že GPLD1 môže ovplyvňovať proteín TNAP, ktorý sa s vekom hromadí v bunkách hematoencefalickej bariéry. Vyššie množstvo tohto proteínu súvisí s jej oslabením.
Podľa vedcov môže GPLD1 prispieť k zníženiu jeho množstva na povrchu buniek, čím sa podporí stabilita tejto ochrannej bariéry. Tento mechanizmus bol však opäť detailne potvrdený najmä v experimentoch na zvieratách.
Mozog si zachováva určitú schopnosť prispôsobenia
Výsledky výskumu zároveň naznačujú, že mozog si aj vo vyššom veku zachováva schopnosť reagovať na zmeny a do určitej miery sa prispôsobovať novým podmienkam. Tento jav, označovaný ako neuroplasticita, je jedným z dôvodov, prečo má zmysel venovať sa pohybu v každom veku.
Nie je však možné tvrdiť, že by sa mozog dokázal úplne „obnoviť“ alebo že by pohyb dokázal zabrániť vzniku neurodegeneratívnych ochorení. Ide skôr o faktor, ktorý môže prispieť k zníženiu rizika alebo spomaleniu niektorých procesov.
Pohyb ako dôležitá súčasť prevencie
Z praktického hľadiska majú tieto zistenia jednoduché posolstvo. Pravidelný pohyb môže byť jedným z nástrojov, ako podporiť zdravie mozgu.
Nie je pritom potrebné podávať extrémne výkony. Odborníci dlhodobo odporúčajú najmä:
- svižnú chôdzu
- jazdu na bicykli
- prácu na záhrade
- tanec alebo inú prirodzenú fyzickú aktivitu
Kľúčová je najmä pravidelnosť. Aj mierna, ale pravidelná aktivita môže mať pozitívny vplyv na celkové fungovanie organizmu vrátane mozgu.
Záver
Najnovší výskum prináša zaujímavý pohľad na to, ako sú jednotlivé orgány v tele prepojené. Ukazuje sa, že procesy prebiehajúce v pečeni môžu ovplyvňovať aj zdravie mozgu.
Hoci ide o sľubný objav, ktorý môže v budúcnosti pomôcť pri vývoji nových prístupov k liečbe neurodegeneratívnych ochorení, zatiaľ je potrebný ďalší výskum – najmä u ľudí.
Isté však je, že pohyb zostáva jedným z najjednoduchších a najdostupnejších spôsobov, ako podporiť zdravie mozgu a celkovú vitalitu organizmu.
